Časť druhá - Reitov veľký deň, alebo O kuriatku, ktoré chcelo dokázať viac
17. 2. 2008
Ďalší deň ráno, Kaiova (ohromne obrovská) kuchyňa
Ruki mrkol do kuchyne a Kai so zásterkou mu medzi poletovaním pri hrncoch cez plece poslal vzduchom pusu:
"'Bré ránko, chrobáčik. Šprintuj do jedálne, ostatní tam už čakajú!"
Ruki prikývol a s úsmevom kráčal do jedálne. Všetci zvyšní už sedeli za stolom a uculovali sa.
"Čo je?" mrkol Ruki na svoj odraz vo svietniku, či náhodou nemá niečo na tvári, "hm?" pozrel spýtavo na ostatných.
"Taký veľký stôl a taký malý spevák..." začal Aoi.
"... no tak! Kai mu určite nájde nejaký vankúšik na stoličku!" zahlásil Uruha spokojne.
"Alebo si ho posadí na kolená, uviaže mu podbradníček a bude ho kŕmiť..." Reita škodoradostne mrkol po ostatných.
"Ruki musí veľa papať aby narástol a viac vládal! Kai si ho vychová!" rehnil sa Aoi.
"FAKT VTIPNÉ! Ako dlho ste to nacvičovali?" odvrkol mrzuto Ruki a sadol si ďaleko od nich. Uruha sa naňho zamyslene pozrel:
"Necvičili sme to veľmi dlho. Len Aoi a Reita mi povedali, čo mám povedať..."
"Ruru-chan!" frkol Aoi a hodil po ňom dezertnú lyžičku. Reita sa už chystal zopakovať, keď rýchlo presunul ruky za chrbát. Aoi sa posadil a Uruha sa prestal schovávať pod stolom. Kai totiž vplával do miestnosti - s podnosom plným všetkých možných dobrôt; káva, džús, omeleta, paradajky, čerstné croissanty, džem, sekaná zelenina a misky s ryžou.
Všetci sa bleskovo ponaťahovali cez stôl a pobrali čo prišlo.
O pätnásť minút sa Kai spokojne oprel o stoličku a usmieval sa. Taniere, misky aj tácky boli prázdne.
Reita pod stolom nakopol Aoia a obaja sa vytratili. Kai poprosil Rukiho, či mu nepomôže s upratovaním a ten súhlasil. Spolu schňapli po dva taniere a odišli do kuchyne. Uruha chvíľu ešte sedel a žmolil obrus. Kai s Rukim nie a nie sa vrátiť po zvyšok, tak usúdil, že našli lepšiu zábavu ako spratovanie riadu.
Uruha prešiel halou a nakráčal do obývačky, kde zastal. Reita zvýskol a zoskočil z gauča, na ktorom ležal Aoi. Ten sa vyšvihol do sedu a snažil sa uhladiť si vlasy, čím len zhoršil ich vzhľad. Medzitým sa snažil odvádzať Uruhove myšlienky natvrdlými otázkami typu "Ruru-chan, už si tu?" alebo "No, chutili Kaiove raňajky?" načo Reita suverénne pokrútil hlavou, čo najrýchlejšie sa pozbieral z koberca a krivo sa usmieval na Uruhu, ktorému zvlhli oči. S detstkým výrazom si schoval tvár do dlaní. Aoi mrkol na Reitu:
"Asi by si už mal ísť!"
"A kam ako?" Reita vystrčil bradu dopredu.
"Reita!"
Reita kývol, že chápe. Aoi sa bude snažiť utešovať a on to vážne vidieť nemusí. Radšej pôjde pohľadať zvyšok bandu.
Nazrel do jedálne. Stôl vyzeral tak, ako keď ho videl naposledy. Zakluskal teda ku kuchyni a pootvorenými dverami nazrel dnu. Zapchal si ústa, keď videl Rukiho sediaceho na kuchynskej linke a Kaia s rukami tam, kde ich na verejnosti určite nedáva.
Reita spravil výraz človeka na tyčku a pretočil oči. No super. Asi bude musieť zistiť, či Kai nechová nejakú potvoru. Mohol by stráviť čas sypaním žrádla do akvária alebo tak...
"REITAAAA!" Aoiho hysterický hlas zaznel vo veľkej hale znásobený ozvenou. Reita zareagoval spomalene, čo sa však nedalo tak celkom povedať o Kaiovi, ktorý v sekunde vyletel z kuchyne a napálil to rovno do hľadaného Reitu, ešte vždy stojaceho za dverami. O stotinu sekundy im pomohol aj Ruki, ktorý za Kaiom zaostal. Trafil rovno epicentrum a všetci traja leteli k zemi.
"Veľmi to bolí?" pýtal sa Uruha opatrne.
"ANO!" odvrkol Reita a spravil bolestivú grimasu.
Reita s obviazanou nohou vyloženou na stolíku sedel s Uruhom na pohovke v opustenej obývačke.
"Už odišli?"
Uruha prikývol.
"Aj Ruki šiel s nimi?"
Uruha znovu prikývol.
"Nešibe ti?" oboril sa naňho nervózne Reita s blbou náladou.
"Aoi povedal, že mám byť na teba milý,"
"Múdry Aoi mal byť milý a nenechať ma tu s takým tupcom! Prečo sa odtrepal aj Ruki?"
"Povedal, že musí Yunovi odvážne čeliť, správať sa ako dospelý muž a všetko s ním vydiskutovať," vymenoval Uruha.
"Jasne, vždy sa lepšie diskutuje, keď Kai a Aoi dajú pozor, aby mu Yune v rámci diskusie jednu neprilepil..."
"Nechceš niečo priniesť?"
"VYTKNUTÝ ČLENOK NEZNAMENÁ, ŽE SKAPEM, KEĎ SI NIEČO PRINESIEM SÁM!"
"To znamená áno?"
"DRŽ UŽ HUBU!" Reita sa naštvane postavil, zaťažil obviazanú nohu, vykríkol pár slov, ktoré by každá slušná televízia pred 22:00 cenzúrovala, a opäť klesol na pohovku vedľa Uruhu. Ten sa odtiahol a nahlas smrkol. Reita pretočil oči stĺpikom a natiahol sa k Uruhovi. Objal ho okolo pása a hlavu oprel o jeho bok.
Uruha ho odtisol a celou váhou sa naňho prevalil. Začal nekontrolovane nahlas vzlykať a Reitu zakliesneného pod ním nenapadlo nič lepšie ako ho hladkať po hlave.
"Aoi povedal, že má rád teba!" vymačkol sa Uruha.
"Srať na Aoia!"
"Ale Aoi..."
"Uruha, zobuď sa! Pozri, je tu niekde Aoi?"
"Nie, išiel predsa k Yunovi!"
"Srať aj na Yuna! Tu a teraz sme len my dvaja!"
"Ale ja mám rád Aoia..."
"POČÚVAJ! Ja mám rád Aoia, ty máš rád Aoia, ale ten tu teraz nie je. Takže čo nám ostalo?"
"Hm?"
"Predsa sme ostali len ja a ty! Neznamená to teda, že sa máme radi?" namotával Reita Uruhu ako kus obyčajného špagátu.
Uruha rozmýšľal, potom sa mu po tvári roztiahol široký úsmev. Veď je to jasné! spokojne žmurkol na Reitu.
"Tak vidíš!" Reita sa v duchu pousmial na gitaristovým ozaj divným zmyslom pre logiku.
"Znamená to, že keď sa budeme bozkávať, tak to bude to isté ako keby sme sa obaja naraz bozkávali s Aoim?"
"Jasné!" blonďákovi stúpla nálada z nečakaného smeru vývoja situácie S Uruhom Na Pohovke.
"A budeme to stíhať?" spýtal sa ešte Uruha, keď ho Reita prerušil. Vrazil svoj jazyk do jeho nepripravených úst, až im klepli zuby o seba. Reita to ale vydržal a začal Uruhu bozkávať so všetkou energiou, ktorú v sebe dokázal nájsť. Uruha len zažmurkal, ale nebránil sa. Keď sa Reita od neho odtrhol aby mohol nabrať dych, Uruha mu s nečakanou šikovnosťou bozk vrátil. O chvíľu neostali len pri tom; ruky im začali blúdiť po tele toho druhého a objavovať zatiaľ nepreskúmané miestečká. Obaja v ošiale vzrušenia zo seba nešikovne dostali oblečenie.
Reita dávno prestal vnímať ostrú bolesť vyrážajúcu zo zraneného členka, ponoril sa do toho úprimného opíjajúceho pocitu, radosti z nadvlády (a možno víťazstva?) a vzrušenia z blízkosti Uruhovho horúceho tela. Cítiť ten teplý zrýchlený dych, jeho váhu, pach potu a túžbu...
Ich sex bol prirýchly, amatérsky, bezohľadný, ale obaja po očakávanom uvoľnení ostali šťastní a príjemne ospalí. Ležali na úzkej pohovke tesne vedľa seba a vnímali studený vzduch na rozhorúčenom tele.
Reita bol spokojný ako už dávno nie. Dych sa mu pomaly ustálil a myšlienky ukľudnili. Otočil hlavu k Uruhovi, ktorý sa rozplakal, a mal pritom obrovskú chuť objať ho, držať a jemne hladkať, ale odolal. On je predsa Reita a nemôže strácať hlavu kvôli pár slzám... Navyše ho do reality vrátil aj bodavý necit, keď sa jeho členok teraz naplno ozval.
Horkoťažko sa vyhrabal na nohy a ponechajúc Uruhu mrnčať si na pohovke, odskackal na jednej nohe do najbližšej kúpelne.
Uruha si teraz už len tak pomrnkával, napoly pre seba a napoly pre dobrý pocit. Mal Reitu rád, to ano, ale tento nápad sa mu pomaly prestal páčiť. Cítil sa akosi využito... Vzal si Reitovu mikinu, protestne sa do nej zabalil a odcupkal po špičkách do "Kaiovej a len Kaiovej" kúpelne na poschodí. Trochu pišťal, keď šiel bosými nohami po studených dlaždiciach v hale a trochu sa smial, keď vedel, že robí zle - Kai by ho zabil, keby vedel, že on narušil jeho súkromie... Teda že vliezol do LenKaiovejALenKaiovej kúpeľne.
Zo všetkého mal zmätok. Reita bol divný, ale jemu páčila sa teraz predstava spraviť niečo zlé... Nebolo to prvý raz, vždy mal po tom pocit, že SPRAVIL niečo zlé. A keď teraz s tým robením zle už začal, tak by rád pokračoval - možno ešte radšej trochu príjemnejšie..
V dolnej kúpeľni Reita počul aj cez prúd vody Uruhovo pišťanie v hale. Aj jeho prekvapili tie dlaždice - boli také studené! Na čo ten Kai myslel keď nezapol podlahové kúrenie?!? Aj v strede leta, môže byť doma zima. Zvlášť keď ste z niečoho tak fajne rozohriaty... Ponadával si ešte na to, že Kai nemá jeho značku detskej peny do kúpeľa, a ako pomaly tá voda tečie, keď máte na vani len osem kohútikov, z toho len polovicu s teplou vodou.
"Damnit!" zkríkol Reita už asi tretí raz. Nepáčilo sa mu to. Mal sa cítiť takto? Previnilo kvôli Uruhovi? Alebo možno kvôli sebe? Sex nebol zrovna to, čo si predstavoval - a on si toho predstavoval... hlavne po tom, ako celé noci strávil osamelý čítaním fanfictionov o ich skupine na rôznych internetových stránkach. V tom WWW (Wirtuálnom Wymyslenom Wesmíre, ako tomu s obľubou hovoril) im to vždy šlo tak jednoducho, všetko bolo krásne, nič nebolelo, každý bol šťastný... Čo robí zle? Je to vždy prvýkrát také nanič? (toto si len ťažko bral, pretože z ich dvojice to bol práve on, u koho to bolo jeho "poprvé", čo by Uruhovi ale nikdy nepriznal) Mal by sa viac snažiť? rozhodol sa to zlepšiť. Možno by mal povyberať nejaké tie poviedky, kde sú dopodrobna opísané techniky a potom vyskúšať na Aoim...
Ponoril sa do peny až po okraj nosa a zamyslene fúkol na bublinky. Myslel si, že takto nezáväzne sa zbaví veľa nepríjemných myšlienok, ako to robili všetci tí Jamesovia Bondovia a Takanovia Akeshirovia vo filmoch, a zatiaľ sa mu podarilo akurát tak vsadiť si chrobáka do vlastnej hlavy.
"Baka Uruha, keby si mi jednu vrazil a odišiel, nemusela by ma teraz tak bolieť hlava!" hneval sa Reita, ale hlavne na seba. Uruha to vzal tak v pohode, aj to jeho mrnčanie je len jeho večné mrnčanie, mravčí stále!
Naštvane šľachol rukou po vode. Fakt Veľký Deň ! Mamka mu vždy prízvukovala, že nielen dievčatá, ale aj chlapci si majú to "poprvé" šetriť a do konca života zapamätať... Je to taký zlý pocit, keď on by najradšej vymazal svoju (aj Uruhovu) pamäť - chcel to zmeniť! Chcel to byť on, kto by Uruhovi ukázal, že sa vyzná! (načo mu bolo byť dominantný keď sakra málo vedel, čo robiť so svojím uke?) Chcel dokázať omnoho viac! BYŤ najlepší! Byť proste bishounen, byť japonský playboy, byť sexidol všetkých ostatných! A zatiaľ tu len leží naložený v pene a prepadáva depresii zo seba samého a z toho, ako budú jeho blond vlasy vyzerať po tejto horúcej vode...
to be continued...
Komentáře
Přehled komentářů
Jaaaaj ja kapem... :D ale aj tak sa mi páčil aj ten prvý aj keď nedokončený kúsok... Jaj ale svetové to je.. ale chudák Rukino že vankúšik....XD
...
(nela, 18. 2. 2008 16:36)ospravedlnujem sa za predchadzajuce uvedenie tejto casti, ktora bola nedokoncena a bez beta readingu (sice ked ste to citali tak vam to mohlo prist aj bez "alfa" readingu ja som to nekontrolovala ale necakalo sa to sete do "tlace")tak srry!
Gazerock
(Haru, 24. 2. 2008 22:19)