Časť piata - Papuče, alebo Prečo sa veci sa hýbu, ale do kruhu
„Sa hneď inak spí, keď sa nespí na zemi...“
„Pekné ráno aj tebe, Ruki-chan!“ veselo prehodil Kai a vyplazil sa
z postele. Odtiahol závesy s žeriavnikovým vzorom a zjavne mu
neprekážalo, keď lúče slnka dopadli priamo naňho. Teda, Kai nebol žiadny
upír... Akurát zrušil hneď dve veci, ktoré zakrývali rôzne miesta. Tmu
a pyžamo, ležiace opustene pri posteli.
Malý Ruki sa veľmi nenápadne díval
jeho smerom, nechcene sa červenal a premýšľal ako povedať niečo múdre.
„Ee... Kai?“
„Ano?“
„Teda... chcel som sa spýtať... no... nevieš, koľkého je dnes?“
Kai sa zamyslel a spevák by si najradšej dal facku. Vyšmykol sa
z postele, natiahol na seba Kaiove domáce tričko (čo mu siahalo až do pol
stehien) a nenápadne sa odparil
z izby.
Bubeník tento nenápadný útek neriešil
a šiel si dať sprchu. Potom sa obliekol a v chlpatých papučiach
zbehol dolu.
„WAAaaa! Studíí!“
„Pekné ráno, Uruha. Nos fuwa-tlapky, dlaždice sú studené,“ otrčil gitaristovi
svoje papučky.
„Aahoj!“
„Kde máš zbytok?“
Uruha ukázal smerom na schody. Kai vydal zvuk, čo bolo niečo medzi smiechom
a štikútkou, a odtiahol ho do kuchyne.
Ruki vykukol z kúpelne a opatrne šiel naspäť do izby. Myslel nato, že
bude menej kecať a zapojí svoju pusinku užitočnejším spôsobom. Keď ale
vošiel do Kaiovej spálne, všetky úchylky mu vyfučali z hlavy. Nešťastne si
sadol pred dvere a ľutoval sa.
„Kai, ty debilný debil!“ myslel hlavne na to, že to bolo už druhé premrhané
ráno v spoločnosti Kaia (to prvé spali všetci spolu na rozložených kotatsu
v obývačke, lebo sa dohodli, že hore schodmi nezvládajú). Ako si má
s Kaiom budovať silný vzťah založený na vzájomnej dôvere
a porozumení, keď im ani nevychádza ranné blbnutie v posteli?
„To je nefér! Ale ja sa postarám o to, aby to zajtrajšie ráno bolo presne
také, aké chcem ja!“ vstal a s pochybným úsmevom nastavil budík na
pol štvrtú ráno.
Uruha a Kai v kuchyni chystali raňajky. A obaja boli nadmieru
spokojní – Ruru sa usmieval len tak pre seba a čistil šampiňónky, Kai sa
usmieval, že mu to tak dobre ide. Celou svojou bytosťou zbožňoval ukradnuté chvíľky
v kuchyni v spoločnosti drobného speváka, ale teraz bol spokojnejší,
že pri príprave jedla pomáha niekto iný. Takto to skončí bez zbytočných obetí
na prstoch.
Ani jeden z nich sa neprekvapil, keď začuli pišťanie z haly. Uruha
nohou pootvoril dvere:
„Ránko, Ruki! Aj ty si zabudol na fuwa tlapky?“
„Čau, Uru! To je čo za sprostosť?“
Kai cinkol hlasnejšie o panvicu a otočil sa Rukimu chrbtom.
„To sú Kaiove chlpaté papuče,“ povedal nahlas Uruha a vidličkou zúrivo
ukazoval Rukimu, aby za ním šiel.
Spevák vcupkal do kuchyne a zúfalo naznačil smerom ku gitaristovi, To som mal odkiaľ vedieť?. Zozadu objal
Kaia a nalepil sa naňho.
„Prepáč, môj najdrahší, to som nevedel. Myslel som, že je to zas nejaký Ruruho
vtip, čo sa nedá pochopiť a vôbec nie je smiešny.“
Ruru vyplazil jazyk a poponáhľal
sa s čistením posledného šampiňónu. Toto fakt vidieť nemusí a navyše
sa mu zazdalo, že Rukiho posledná veta bola urážajúca. Nechal ich teda
v dojemnom opúšťaní si a šiel pozrieť svojich zvyšných dvoch kolegov.
Do izby priam vletel a vážne tajne dúfal, že ich prichytí pri niečom cenzúrovateľnom. Sánka mu ale poklesla,
keď akurát našiel oboch čerstvo osprchovaných sedieť na posteli s uterákmi
na bedrách. Aoi hrebeňom hrabkal Reitovi vlasy na jednu stranu – nech sa len
Uruha snažil akokoľvek, česaním sa to nazvať nedalo... Navyše sa basista tak
blbo chichotal...
„OD SEBA!“ snažil sa upútať ich pozornosť.
„Ruru-chan! Vieš, ako som sa zľakol?“ prehodil jeho smerom Aoi, ktorý sa ani
nemykol.
Reitovi po chvíli došlo, že by mal mať zlú náladu, preto Aoimu vytrhol hrebeň
a celou silou ho šmaril po Uruhovi.
„NEVOLAJ HO TAK! NEZNÁŠAM TO!“
Vyšší gitarista zbytočne čakal, že si ho Aoi zastane. Sa k nemu otočil
a prosebne naznačil, aby vypadol.
„Ale...“
„Vystreľ!“ prehodil jeho smerom Reita a Aoi mu okamžite rukou zapchal
pusu.
„Ruru-chan,“ prihovoril sa netrpezlivo Aoi, „Rei-chan má teraz tú nohu... veď
vieš. Tak mu musím pomôcť. Buď trochu tolerantný a pochop, že
nepotrebujeme tisíc divákov...“
„A to ste sa aj spolu sprchovali?“
„A to som ho podľa teba mal nechať, nech sa dorazí na mokrých dlaždičkách?“
Mohol si!, odpovedal Uruha vduchu, ale nahlas vyslovil:
„Jedna:nula pre teba,“ a odišiel.
Nahnevane zbechol po schodoch, v predsieni vzal niekoho budnu, niekoho
slnečné okuliare a niekoho
klobúk, obul si tenisky a odišiel z domu. Pekne nasadol do Kaiovho
auta, kde ešte stále boli krabice od Yuna. Chvíľu rozmýšľal kam pôjde, potom
pofňukával. Pozrel na seba; to oblečenie nebolo vhodné na verejnosť , ale
prezliecť do tej izby sa ísť nemohol.
Zrakom blúdil v spätnom zrkadle a hľadal nejakú inšpiráciu, až
skončil pri tých krabiciach s vecami. Keďže po jeho raňajšej dobrej nálade
neostal ani smrad, zvolil si najhoršiu možnosť.
Aoi a Reita sa nakoniec až tak nezdržali a s menšími ťažkosťami
došli do jedálne.
„Ránko, decká! Tá podlaha v hale je nechutne studená!“
„Ahooj, Kai, Reita... Papuče...“
„Dal by som si...“
Kai šiel poslušne zohnať nejaké fuwa-tlapky pre ostatných. Ruki si sa dol za
stôl k svojmu rozjedenému pudingu a tváril sa hĺbavo.
„Zase chce upútať pozornosť?“ pýtal sa Reita nahlas aoiho.
„Prečo?“
„Sa tvári, že rozmýšľa!“
Blonďák schytal od gitaristu pohlavok a pohľad pre vraha. Ale Ruki
nevyzeral, že si ich nejak veľmi všíma.
Kai vletel do jedálne, hodil na zem papuče a zase odbehol, len aby sa
o chvíľu vrátil s podnosom plným jedla. Aoi zúfalo vzdychol ako tak
jeho JA za štíhlu líniu prehrávalo
boj o kontrolu nad mozgom v prospech jeho pažravého JA.
Bubeník rozdával vyzdobené tanieriky a pritom si pobrukoval melódiu.
„AAAaaaa!“ zvreskol Ruki a s hrmotom prevrátil stoličku. Všetci
prítomní naňho upreli spýtavé pohlady a čakali, čo z neho vylezie.
„Aaaa,“ dodal, „už viem, čo je to za melódiu! To je od nás! Wakaremichi!“
Nikto nebol nejak uchvátený spevákovým úprimným výlevom, tak pokračoval:
„Mám geniálny nápad!“
Stále nič. Všetci stáli a pozerali po ňom, ale nikto nezačal jačať.
„... kde je Uruha?“ pýtal sa Ruki naňho celkom logicky.
„Stratil sa ti fanúšik?“ podpichol Reita a hodil sa na stoličku.
„To je jedno, asi sa šiel prejsť, pokračuj,“ otrávene zatiahol Aoi a začal
si obzerať nechty. Vedel, že keď už začal, tak nedá pokoj kým nepovie čo chce.
„Prejsť? Ti špliecha na maják? Ten sám neprejde ani cez chodbu!“
„Ruki, drahý, chcel si nám prezradiť svoj nápad,“ zasiahol Kai, docupkal
k nemu a rukou ho pobádal, aby hovoril. Malému spevákovi
v momente Uruha vyfučal z hlavy cez nosné dierky:
„Jasne, však sa snažím, len vy ma furt prerušujete,“ (Reita si poklepal po
čele), „mám nápad na náš najnovší projekt s úžasným Kaiom,“ Ruki mu
venoval dlhý zaľúbený pohľad, pri ktorom Reita netrpezlivo klepkal prstami
o stôl, až kým neschytal historicky druhý pohlavok v to ráno (autor
rovnaký).
„Takže počúvajte,“ basista si hryzol do jazyka, aby ho znova neupozornil, že doriti čo asi tak robia;
a tým ho neprerušil, „mohli by sme spraviť novú vylepšenú verziu
Wakaremichi. Chápete, s Kaiom!“ Zas ten Uruha. Rukiho štvalo, že ho nikto
iný nevie dostatočne oceniť.
„Zapíšem si to do denníčka. Môžeme už jesť?“
„Rei-chan, prečo si taký podráždený...?“
„Ruki ma zase štve. Mu to v tej hlave šmýka ako vypnutou karbobrúskou...“
„Inak to nie je až taký zlý nápad,“ (Reita: -Tentoraz!) zastal sa ho Aoi, „ale
práca musí počkať aspoň dokým sa trošku zabývame. Však sme si ani ešte
nepodelili izby a nevybalili veci...“
A ich rozhovor pokračoval okolo bývania, prerušovaný akurát sekundami, keď si
niekto zo 4 hladošov pchal do pusy raňajky.
Občas niekto obrátil tému ako Skvelé
raňajky, načo Kai odpovedal, že Uruha
mi pomáhal a niekoho zase napadlo A kde
ten vlastne je?. Odpoveď neodznela, ale nikto si tým hlavu netýral.
Osamelý gitarista medzitým zaparkoval auto v podzemnej garáži obytného domu.
Výťahom sa vyviezol až na najvyššie poschodie s dvojpodlažnými luxusnými
bytmi, a pri jednom zazvonil.
Pár sekúnd trvalo, kým mu konečne otvorili. Vo dverách stál pekný Ázijčan
s blond vlasmi a červenými očnými tieňmi.
Uruha nahodil svoj najsmutnejší výraz z podtriedy tragických
a potichu pozdravil...
Komentáře
Přehled komentářů
anoooooo pokracovanie!!!!! ^^
čakám čakám...stále nič...
(Reila-chan, 15. 3. 2010 20:21)Myslím že hovorím za všetkých keď poviem že tieto poviedky su priam úžasné:)...ale myslím ze každý kto si tieto poviedky prečítal už po veľmi dlhú dobu si každý deň otvorý túto stránku a s napätím čaká či sa náhodou neobjaví pokračovanie...ja medzi nich patrím tiež...tak prosím daj aspoň vedieť kedy približne bude ďalšia časť:)...
kedy kedy kedy?!
(REILA, 15. 3. 2010 19:23)Kedy bude dalsia cast?...prosiiim daj mi vediet lebo to cakanie ma zabija...
{jeej
(Manny frola, 15. 3. 2010 19:13)Nemozem sa dockat dalsej casti poviedky! :)...( p.s. Reila dakujem za typ)
<3
(Xixulá, 15. 3. 2010 19:08)Kraaaasne kraaasne kraaasne!!!:):) klobuuuk dole nikdy som nic genialnejsieee ako tieeto povieeedky neciitalaaaa!!:):*... alee moooc moooc prosiiim o pkracovanieeeeee!!... Nemozem sa dockat!:)
Chceme pokračovanie!!!
(Lolla, 15. 3. 2010 19:03)Už 2 roky v napetí čakám na pokračovanie!:(...prosím rýchlo ďalšiu časť! T-T
Mno taaak!!!
(yaoi-ka, 8. 3. 2009 21:58)Uz je to taaaaaak dlho od poslednej casti..... kedy pridas pokracko???
Kedy?!
(tenten666, 26. 2. 2009 21:08)Kedy bude dalšia časť?Vieš koľko už všetci čakajú?Rýchlo daľšiu časť.Rýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýchlo!!!
Tak...
(Tobainka-Mandarinka, 20. 10. 2008 1:44)...som zvedavá na ďalší diel xD LoL strašne sa mi to páči:D:D:D len tak ďalej a nenechávaj ma čakať!! xD
xD
(Nanako, 2. 3. 2011 2:02)